Ako vytvárať súdržnejšiu spoločnosť

Prezentácia bude zameraná na prezentovanie kultúrnej rozmanitosti na Slovensku a búranie mýtov o tom, že Slovensko je len krajinou Slovákov. Budeme hovoriť o faktoroch, ktoré vplývajú na sociálnu súdržnosť akejkoľvek spoločnosti a čo môžeme urobiť preto, aby sme ju na Slovensku posilňovali. Migranti ako "nové menšiny" môžu k tejto téme výrazne pomôcť vďaka redefinovaniu toho, kto do tejto krajiny patrí a kto tvorí jej súčasť. Pozitívne možnosti budeme ilustrovať na príklade spolupráce so 7 samosprávami, ktoré sa rozhodli prijať lokálne politiky integrácie cudzincov.

Perspektíva “diablovho advokáta”: city, ideály a reč čísel

Európa zažíva začiatok masívneho migračného tlaku, ktorý sa bude v nasledujúcich rokoch stupňovať v dôsledku extrémneho populačného rastu v MENA regióne a v Afrike, rýchlemu zhoršovaniu potravinovej bezpečnosti a následne aj sociálnej, ekonomickej, politickej a bezpečnostnej situácie. Diskusia o tomto probléme je skoro výlučne emotívna. Na efektívnu pomoc dnes nemá Európa kognitívne ani vôľové predpoklady. Čísla hovoria, že onedlho nebude mať ani potrebné materiálne prostriedky.

Migranti a migrantky ako hybná sila zmien

Príspevok reaguje na súčasnú vlnu netolerancie a nenávisti českej spoločnosti (nielen) voči migrantom/migrantkám a stavia na otázke “Ako podporiť dobre fungujúce susedské vzťahy medzi majoritnou spoločnosťou a minoritnými skupinami?”. Príspevok ďalej ponúkne pohľad na migrantov a migrantky ako tých, ktorí by sa mali stať hybnou silou pozitivných zmien v českej, viacmenej homogennej spoločnosti.

Zážitkový workshop „Úvod do Divadla utláčaných“ je určený pre tých, ktorí sa chcú aktívne zoznámiť s divadelnou technikou, ktorej autorom je brazílsky divadelník a režisér – Augusto Boal.

Počas troch hodín si povieme niečo o histórii Divadla utláčaných a vyskúšame si divadelný jazyk na vlastnej koži.

Po začiatku workshopu (16:00) budete môcť slobodne odísť, ale nie vojsť do procesu, preto prosíme, aby ste prišli načas. Prineste si obuv i oblečenie, v ktorom sa môžete slobodne hýbať i myslieť...

Mladí Tunisania boli motorom revolúcie, ktorá spustila vlnu arabskej jari. Ako sú spokojní jej iniciátori s jej možnosťami a výzvami, ktoré priniesla? Premietanie filmu PDCS a AFC „Mladí lídri“ spojené s diskusiou s tuniskými hosťami.

Nenávistné prejavy ako limity slobody prejavu. Hodnoty spoločnosti v 21.storočí.

Sloboda slova je považovaná za jeden zo základných kameňov demokracie. Avšak táto sloboda nie je absolútna. Určiť limity nie je jednoduché. Hate speech, alebo nenávistné prejavy su považované za limity tejto slobody. Otázka zostáva, čo nenávistný prejav je a ako by mal byť potrestaný a či vôbec. Medzinárodné právo ponúka niekoľko odpovedí na to, čo hate speech je. Sú tieto odpovede použitelné pre slovenský kontext? Sú tieto odpovede nemenné? Keď sa obmedzuje jedna sloboda, je to preto, že iné slobody a práva sa dostávajú do popredia? Proces vyvažovania práv odzrkadluje hodnoty spoločnosti. Ako odpovedá svet na tento hodnotový zápas? Kde je Slovensko a jeho hodnoty v 21.storočí? Viera Pejchal zhrnie najdôležitejšie vývoje v medzinárodnom práve týkajúce sa limitov slobody slova a hate speech. Porovná medzinárodné štandarty so slovenskou legislatívou a porozpráva o medzinárodných kampaniach, ktoré sa snažia efektívnejšie adresovať problém nenávisti v spoločnostiach.

Trendy, výzvy a  aktivity MVSR v boji proti extrémizmu

Prehľad najdôležitejších trendov týkajúcich sa problematiky extrémizmu v SR za uplynulé obdobie z pohľadu štatistík, volieb ako i aktivít extrémistických a radikálnych subjektov. Aktivity MV SR v oblasti predchádzania a boja proti extrémizmu a hlavné výzvy a problémové okruhy do budúcnosti.

Most má vždy dva konce

Silnejúci trend otvorených prejavov nepriateľstva voči odlišnosti a nárast extrémizmu pohlcuje čoraz mladšie ročníky. Štandardné preventívne kampane a legislatívne opatrenia nedokážu zmeniť motivácie mladých, ktorí sa k týmto tendenciám pridávajú.

Je potrebné sa dostať bližšie k tým, ktorí stoja na tzv. pochodoch či prejavujú sympatie k prostriedkom potláčajúcich ľudské práva a slobody a priblížiť sa k tým z nich, ktorí majú svoj život pred sebou, sú “-násť roční” a ich identita sa stále len tvorí. Je potrebné im ponúknuť alternatívu. Dá sa to? Ak áno, ako?

Na tieto sa snažili počas ostatného roka nájsť odpovede ľudia z organizácia Mládež ulice, ktorej pracovníci trávili čas v teréne (napríklad na futbalových štadiónoch), diskutovali s odborníkmi či navštívili fungujúce programy v Nemecku a Rakúsku. O tom, čo sme sa dozvedeli, sa s Vami radi podelia v tomto príspevku.

Kde sa skrýva energia extrémizmu? Ako ju rozpoznávať v sebe a v druhých? Ako s ňou pracovať? Účastník workshopu sa zoznámi s s vnútornou dynamikou extrémistických postojov.

Čo nového do oblasti manipulácie ľudskej psychiky prinieslo masové rozšírenie internetu a prebiehajúca vojna na Ukrajine. Ako reagovať na rôzne druhy šíriteľov propagandy na internete. Ako zvýšiť imunitu Slovenska voči pôsobeniu informačných a dezinformačných operácií iných mocností.

Obsah workshopu bude zameraný na možnosti integrácie migrantov na lokálnej úrovni a vytváranie sociálne súdržnej komunity.  Na príklade projektu BUK (Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy v oblasti integračnej politiky), ktorého cieľom bolo nadviazanie spolupráce s miestnymi samosprávami a prijatie lokálnych integračných stratégií si ukážeme, aké možnosti má samospráva a ďalší aktéri pri  integrácii migrantov. Workshop bude zameraný na výzvy a bariéry, ktoré sa s touto témou spájajú, ale predovšetkým na pozitívne aspekty a možnosti, ktoré vedú k plnému zapojeniu cudzincov do života lokálnej komunity. 

Cieľom workshopu je predstaviť iniciatívu „Kto pomôže?“ a následne prostredníctvom diskusie objavovať rolu dobrovoľníkov z občianskej spoločnosti pri úspešnej integrácii utečencov na Slovensku.

Workshop sa zameriava na pochopenie toho, ako máme tendenciu vnímať druhých ľudí za nositeľov určitých negatívnych vlastností. V nás samých tieto vlastnosti oživujú niečo ukryté, čo nechceme vidieť, naše potlačené zlé stránky, neprijateľné aspekty samého seba. Na sebarozvojové aktivity zamerané na krátke nahliadnutie do vlastných podvedomých stránok naviaže diskusia fenoménu diskriminácie a o kolektívnych tieňoch, ktoré predstavujú jednu zo základných hnacích síl pri formulácii kolektívnych identít v národných štátoch.

Je riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry. Od roku 2002 sa venuje výskumom zameraným na situáciu menšín, predovšetkým Rómov a migrantov. Jej hlavnou oblasťou výskumu sú práva detí z prostredia menšín a ich začleňovanie do vzdelávacieho systému. Venuje sa aj téme interetnických vzťahov a sociálnej súdržnosti. Participáciu menšín a migrantov na živote spoločnosti považuje za jednu z najdôležitejších podmienok inklúzie.

Vyučuje globálne výzvy na Palackého univerzite v Olomouci a na Komenského univerzite v Bratislave. Po páde komunizmu bol riaditeľom a poradcom na Ministerstve životného prostredia. Po rozpade Československa bol riaditeľom Nadácie Ekopolis. Neskôr pôsobil v Svetovej Banke vo Washingtone, pracujúc hlavne v krajinách ako Moldavsko, Keňa, Nigéria, Tanzánia a Thajsko.

Bc. Pavla Jenková, DiS sa od roku 2005 venovala práci s migrantami/migrantkami najprv ako dobrovoľníčka, potom ako zamestnankyňa v rôznych MVO pomáhajúcich migrantom/migrantkám. Zaujíma sa o rozvoj občianskej spoločnosti a aktívneho občianstva, presadzovanie zmien “zdola” a podporu lokálnych iniciatív. Je členkou niekoľkých občianských iniciatív a od augusta 2015 pracuje ako projektová manažérka v Nadácii Via v Prahe.

Karen Henderson je docentka politológie na Ústave európskych štúdií a medzinárodnych vzťahov Univerzity Komenského. Pochádza z Londýna a pôsobila 20 rokov na University of Leicester vo Veľkej Británii. Mesto Leicester, kde v Británii dlhé roky žila, je vzorné multikultúrne mesto. Od 2014 ma trvalý pobyt v Bratislave.

Patrik Krebs je učiteľ, dramaterapeut, režisér, cestovateľ a milovník dobrého jedla a hudby.

Potom, ako študoval na Slovensku (VŠMU), v Mexiku (španielčinu a kultúru Mexika) a v USA (riadenie učebného procesu a angličtinu), dva roky učil v New Yorku, v Bronxe na strednej škole.

Po návrate založil so svojou manželkou Uršuľou Kovalyk jediné divadlo svojho druhu na Slovensku - Divadlo bez domova, kde okrem ľudí bez domova hrajú i telesne postihnutí, ľudia s psychiatrickou diagnózou, alebo inak vylúčení.

Katarína pracuje v PDCS ako projektová manažérka a konzultantka. Ukončila doktorandské štúdium v odbore medzinárodné vzťahy na UMB v Banskej Bystrici.  Od vysokoškolského štúdia sa venuje témam afrického kontinentu (politická geografia Afriky, rozvojová spolupráca, bezpečnostné výzvy, post-konfliktné budovanie mieru). Za ostatné štyri roky bližšie práve severnej Afrike – podpore budovaniu občianskej spoločnosti v Tunisku.

Tom Olsen je bývalý neonacista, ktorý v súčasnosti pracuje ako koordinátor prevencie kriminality v nórskom meste Bryne. 

Počas ôsmich rokov bol Tom prominentným členom neo-nacistického hnutia v Nórsku a Juhoafrickej republike, nejaký čas strávil vo väzení. Po tom, čo sa rozhodol hnutie opustiť napísal knihu o vstupe a výstupe z neo-nacistických skupín. Neskôr vyštudoval sociálnu prácu, kde vo svojom výskume zistil, že pozitívny postoj polície v komunikácii hrá dôležitú úlohu v rozhodovaní sa jednotlivcov, keď sa rozhodnú opustiť extrémistické hnutia. 

Viera Pejchal vyštudovala právo a súbežne politické vedy na Univerzite v Granade, Španielsko (2012). Vďaka viacerým oceneniam mohla doplniť svoje štúdium na viacerých medzinárodných univerzitách v USA, Rusku a vo Švajčiarsku.  Počas štúdií pôsobila ako stážistka vo viacerých medzinárodných vládnych a mimovládnych organizáciách ako napr. UN a Červený kríž. Jej zanietenie pre pomoc druhým jej umožnilo dostať sa k ochrane najviac ohrozených skupín. Hlavné oblasti jej výskumu zahrňujú právo v oblasti ľudských práv, špecificky sa zameriava na slobodu prejavu a jej limity.

Daniel Milo vyštudoval právo na Komenského univerzite v Bratislave a má doktorát z trestného práva. Pracoval sedem rokov v združení Ľudia proti rasizmu ako právnik a neskôr ako jeho  riaditeľ. Tri roky pracoval v Organizácii pre bezpecnosti a spoluprácu v Európe - Úrade pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE-ODIHR) ako poradca na boj proti rasizmu a xenofóbii, kde okrem iného koordinoval tréningové programy pre políciu vo viacerých členských štátoch OBSE v oblasti trestných činov z nenávisti (hate crimes) a realizoval aktivity týkajúce sa nenávistných prejavov na internete (cyber hate). Pôsobil na Úrade vlády kde sa venoval téme rovnakého zaobchádzania a diskriminácie. V súčasnosti pracuje na kancelárii ministra vnútra SR ako tajomník Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. S batohom na chrbte precestoval USA a Indiu. Má rád aktívny oddych v prírode, motivačnú a self-development literature a kritické myslenie.

Zuzana Vasičáková Očenášová je mediátorka a tanečno-pohybová terapeutka. Pôvodne vyštudovala právo na UK, neskôr komunikáciu na UIUC (USA). Neskôr absolvovala vzdelávanie v mediácií a dlhodobý výcvik v tanečno-pohybovej terapii. V súčasnosti je študentkou psychoterapeutického výcviku v procesorientovanej psychológií a doktorantkou v odbore psychológia na MUNI (ČR). Pracuje ako mediátorka, lektorka, tanečno-pohybová terapeutka. Lektorsky pôsobí vo vzdelávaní mediátorov, právnikov, pracovníkov pomáhajúcich profesií, ľudí s fyzickým limitom a v oblasti organizačného rozvoja. Zakladala program mediácie v Centre právnej pomoci pre osoby v materiálnej núdzi. 

Martin Nawrath, projektový manažér Nadace Partnerství, certifikovaný procesovo orientovaný facilitátor, študent diplomovaného výcviku procesovo orientovanej práce.

Certifikovaný procesovo orientovaný facilitátor

Juraj Smatana je stredoškolský učiteľ dejepisu a geografie, environmentálny a protikorupčný aktivista. Pôsobil ako poradca premiérky pre životné prostredie. Vyučuje na gymnáziu v Považskej Bystrici, je poslancom mesta Považská Bystrica a Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Vyštudovala aplikovanú sociálnu psychológiu na University of Sussex v Brightone. V Centre pre výskum etnicity a kultúry pôsobí od roku 2009. Profesne sa zaujíma o oblasť interetnických vzťahov a kultúrnej rozmanitosti. Zameriava sa tiež na témy politického diskurzu o menšinách a národnej identite a otázky stereotypov, predsudkov a sociálnej identity. Od roku 2011 sa podieľa na vydávaní kritického štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku.

Pochádza z Moldavska, cíti sa doma všade, najviac však v Brne. Rada rozpráva cudzími jazykmi a vyhľadáva multikultúrne/akceptujúce prostredia (alebo sa ho snaží vytvoriť). Zaujíma sa o postmoderné smery v psychoterapii, fotí čiernobielo, je ovocie, pije čaje, niekedy medituje a počúva vtáky. 

Lenka je sociologička, pôsobí na FSS MU v Brne, kde sa zaoberá ideológiami a migráciou. Aktivistka z brnenského Nesehnutí, kde sa venuje interkulturálnemu vzdelávaniu a utečenectvu. Idealistka s vierou v transformačnú silu konfliktov.

Michaela Pobudová vyštudovala vojnové štúdiá a medzinárodnú bezpečnosť v Londýne a má za sebou prácu v mimovládnych organizáciách v Británii, Holandsku, Jordánsku a na Slovensku.

Hugo Gloss študoval medzinárodné vzťahy v Taliansku a zaujíma sa o pomoc obetiam a boju proti obchodovaniu s ľuďmi.